Parkovanie v Tatrách je drahé, niekde na neupravenej ploche aj 6 €, preto je lepšie si privstať a odviezť sa „hore“ električkou. Horšie je to už s návratom „dole“. My sme to zažili nedávno počas plnej sezóny, k tomu ešte v nedeľu hneď poobede, keď začalo pršať.
Po poriadnej túre sme si nedali langoš v neďalekom bufete, ale prišli na stanicu skôr. Sme miestni, tak sme boli predvídaví. Našťastie som si všimol strojvodcu vchádzajúceho do jednej z pristavených električiek, tak som pred dverami tej správnej električky stál ako prvý. Bolo to šťastie, pretože kým som si sadol, všetky sedadlá boli obsadené. A to sme mali do odchodu dobrých 20 minút.
Ako sa električka napĺňala, ľudia sklamaní odstupovali od dverí, odchádzali niekam do zadu. Po chvíli sa už moja manželka, ktorá zabehla do potravín, mala problém pretlačiť na mnou obsadené miesto. Ešte stále sme mali do odchodu asi 15 minút. Potom sme už len sledovali sklamaných cestujúcich, ktorí sa pokúšali dostať do vozňa.
Aj niekto zakričal:
„Hore na streche je ešte dostatok miesta,…“
Čudné, že sa nikto nezasmial…
Konečne sme sa pohli. Nasledujúca zastávka je Popradské pleso. Toto som si už ale natočil:
Na ďalších zastávkach to bolo ešte horšie, už nevošiel nikto. A to sme videli ľudí, ktorí sa chceli dostať domov z rannej zmeny, nemali šancu.
Keď sme sa pri vystupovaní pýtali výpravcu, prečo nedali ešte jeden vagón, len pokrčil plecami: „Vagóny nie sú,…“
Niekto z vystupujúceho davu na plné hrdlo zakričal:
„Ale zato máme Kapitána a ICečka.“
Celý perón sa otriasal v smiechu unavených cestujúcich…