Pavol Gašper

Sledujeme to po celom Slovensku, kandidáti na župana sa zlučujú v prospech „niekoho“ a hlavne proti niekomu. Väčšinou nás nútia vyberať si menšie zlo. Ľudia v tejto krajine sú dôležitý len pred voľbami, akoby boli len na to, aby tieto ich stranícke hry občas premiešali.

Po ukončení diskusie kandidátov na predsedu Prešovského kraja v Humennom sa pristavil pri mne jeden pán. Chcel sa so mnou porozprávať. Predstavil sa ako vysoký funkcionár KDH. Apeloval na mňa, aby som sa vzdal v prospech ich kandidáta, aby voľby nevyhral Chudík, ale ich nominant. To bol jediný dôvod prečo by som to mal urobiť.

Dostalo sa mi vysvetlenia, že za KDH sa diaľnice stavali lacnejšie, než za Smeru a Mostu-Híd. Zrejme to malo znamenať, že sú čestní. Medzi riadkami sa dalo vyrozumieť, že výstavbe ciest rozumejú. Rovnako ako ĽSNS, ktorá napriek vládnym škrtom peňazí pre banskobystrický kraj masívne opravuje cesty – svojimi firmami. A slušne na tom „zarobí“.

Ani slovo o mojom programe, o všetkých tých tisícoch pracovných miest, ktoré dokážem vytvoriť, aby naši ľudia nemuseli cestovať za prácou na druhý koniec Európy, o spôsobe, ako ľahko sa to dá urobiť, o karpatskej cyklomagistrále, ktorá by obišla všetky naše okresy, o revitalizácii oblasti Humenné – Strážske – Vranov n/Topľou, ktorá je jednou z najzamorenejších oblastí v EU, o skvalitnení stredných škôl, aby produkovali profesionálov, ktorí sa vedia ľahko zamestnať, o zlepšení sociálnych služieb, ktoré sa v súčasnosti programovo likvidujú, o protipovodňových opatreniach, ktoré sa dajú realizovať mnohonásobne lacnejšie, než priehradami a poldrami, o tom, že všetky tieto práce sa dajú realizovať prostredníctvom obcí a miest, čo im naleje do obecných pokladníc najmenej ¼ milióna eúr za nadchádzajúce volebné obdobie, o tom, aby naše deti a ich deti mohli žiť tu – doma, v krásnom rodnom kraji blízko pri rodine.

Ani slovo o SPOLUPRÁCI, kde by sa realizovala aspoň časť tohto ambiciózneho programu. Zjavne nemal vôbec predstavu, čo plánuje urobiť pre nás všetkých a pre naše potomstvo. Zrejme si slovo SPOLU vysvetľujú inak.

Mohol som to zažiť pred troma rokmi pri primátorských voľbách. Vtedy som sa vzdal v prospech ich kandidáta a člena strany, pričom sme si dosť jasne povedali, ako budeme po voľbách SPOLUpracovať. Lenže z toho zišlo veľmi rýchlo a ja som sa nechal vodiť za nos sľubmi, že si sadneme a porozprávame sa o tom, ako ďalej. Trvalo mi dlho, kým som pochopil, že to bola len hra o čas a že skúsení politici vám nepovedia nie, no robia pre vás niečo len vtedy, keď sa vás boja, alebo keď vás potrebujú. A tomu hovoria politické rokovania. Slušní ľudia to volajú vydieranie. Nemám ilúzie, žeby si vstúpili do svedomia a začali sa správať v politike inak. Ani oni, ani žiadna iná politická strana, ktorá už má mocenské skúsenosti.

Teraz očakávam začiatok osočovania, rozširovania informácií, že som zaplatený „NIEKÝM“, že som sektár, a ďalších nezmyslov. Jeden portál informuje o kresťanských kandidátoch v kampani. Mňa tam nezaradili, aj keď som sa k nim prihlásil. Sú tam len kandidáti KDH a niekoľko nezávislých. Zrejme táto strana rozhoduje už aj o tom, kto je kresťan. Dosť zaujímavá kompetencia mimoparlamentnej strany, ktorá robí čo môže, aby sa vrátila do veľkej hry.

Od vyššie spomenutého skúseného politika sa mi dostalo poučenia, že parlamentná demokracia je záležitosťou politických strán. Nebola to práve parlamentná demokracia v takomto prevedení, ktorá v zaslepení túžbou po moci, vlastnej sláve, vplyve a peniazoch bez ohľadu na skutočné potreby ľudí umožnila prísť k moci Hitlerovi, komunistom v 48. a teraz otvára cestu extrémizmu?

Má zmysel TAKTO SPOLUpracovať?

   Na všetkých stretnutiach jasne badať, že terajší systém riadenia štátu založený dominancii politických strán definitívne stratil kredit a nadišiel čas otvoriť cestu do parlamentu nestraníckym kandidátom a stranám pridať povinnosť zbierať si podpisy pre svojich kandidátov pred voľbami. Pritom by stačilo tak málo: aspoň trochu vidieť, že sú to ľudia, sme to my, o ktorých dobro ide.

      Za takýchto podmienok je lepšie hoci aj prehrať volebný boj, ako sa stať falošným, nemorálnym  a nečestným víťazom tohto boja, či postaviť sa na niečiu stranu len preto, lebo je, alebo chce byť víťaz. V tomto, a nie len v tomto, boji sa staviam na stranu čestnosti, morálnosti a pravdy, aj keby bola nepríjemná. Morálnosť a pravda nás oslobodzuje, tak ako nás lož zotročuje. Preto má vždy význam nebáť sa, a bojovať o víťazstvo pravdy.