Pavol Gašper

Zodrali sa mi pneumatiky. Vybral som sa do najbližšieho pneuservisu, o ktorom som vedel, že pracujú rýchlo, kvalitne a  za rozumné ceny. Keďže som sa v ten deň ponáhľal, chcel som prísť ráno prvý. Starý zvyk z „tej“ doby. Neviem prečo som si pamätal, že majú otvorené od pol ôsmej, tak som sa vybral z domu tak , aby som prišiel ešte chvíľu pred otvorením. Keď som prišiel, bolo zavreté a na dverách bol čas otvárania 8.00. Nevadí, musím počkať, aspoň budem prvý.

Po čase som pozrel na hodinky, bolo 8.05. Nevadí, asi trošku meškajú alebo sa prezliekajú. Starý zvyk „z tej doby“.

8.12 prišli prví pracovníci do pneuservisu. Nepovedali ani dobrý deň, ani čakáte na nás? Jednoducho vošli dnu, zabuchli za sebou dvere a zamkli ich. Ako som sa tak prechádzal popred pneuservis, všimol som si vysoko nad svojou hlavou nový, veľký nápis:

Opravy japonských vozidiel.

Japonská technika samozrejme budí u mnohých z nás rešpekt a Japonsko ako také so svojou presnosťou a precíznosťou. Podľa toho som videl, že asi niečo nie je v poriadku s tou japonskou presnosťou v slovenskom podaní. Nevadí, čakal som ďalej. Raz sa predsa len prezlečú a otvoria.

8.20 prišiel do práce ďalší pracovník.

Ten sa už pozdravil a spýtal: „ Čakáte na nás?“

„Áno,“ odpovedal som.

„ Čo vám treba?“ pýta sa.

„Vymeniť pneumatiky,“ hovorím.

„Chcete aj kúpiť alebo máte svoje?“

„Mám svoje.“

„Počkajte chvíľočku.“

Vošiel dnu. Aspoň ma už zaregistrovali, pomyslel som si. Po ďalších minútach čakania sa otvorili vráta a mohol som vojsť dnu, aby som sa dočkal výmeny pneumatík s japonskou presnosťou.