Možno ste si všimli, v Rakúsku sa čakalo, kým sa spočítajú všetky korešpondenčné hlasy. To isté sa dialo pred tým vo Francúzsku a Nemecku. Prečo sa nedá takto voliť na Slovensku?
U nás sa nedá v najbližších voľbách dokonca voliť v jednom meste v rôznych okrskoch, hoci kandidáti za okres sú stále tí istí.
A dlhodobá otázka, prečo sa nedá voliť zo zahraničia? Prečo nemôžem odovzdať svoj hlas na ambasáde, alebo korešpondenčne, tak ako je to normálne v susedných demokratických krajinách?
Odpoveď je jednoduchá.
Voličská základňa vládnucej strany je predsa jasná. Premnožený administratívny aparát predsa nebude hlasovať proti svojmu chlebodarcovi. Poznám prípad, kde mi riaditeľ jedného kultúrneho zariadenia povedal: „Kvôli počtu návštevníkov, by tu stačil jeden človek plus strážnici, ale nás tu je šestnásť…“
Každý kto aspoň raz bol v obciach s urnou po domoch vie, ako nemobilní ľudia takmer stojaci nad vlastným hrobom, hľadajú zázračné slovíčko SMER bez rozmýšľania, aké meno kandidáta je pri ňom. Dali sa oklamať sociálnymi heslami a pri tom ich okrádajú, ničia im zdravotníctvo, pričom vnuci a často i deti im žijú v ďalekých krajinách, kam sa vysťahovali kvôli nedostatku práce a nezáujmu vládnucich strán a politikov o vlastný národ a krajinu.
O demokracii v Rómskych osadách vieme všetci.
V našom kraji si bez hanby rozlepili po autobusoch verejnej dopravy heslo „Skúsení ľudia, úspešný kraj!“ a to v kraji, v ktorom je najvyššia nezamestnanosť, najväčší exodus obyvateľstva, kde v roku 2004 prešovský kraj produkoval približne 87% krajského priemeru HDP a počas vládnutia „SKÚSENÝCH ĽUDÍ“ poklesol o ďalších 5%. Neodvážim sa myslieť, ako by v ich podaní vyzeral neúspech.
Minister práce sa v pravidelných intervaloch chváli, ako sa znižuje nezamestnanosť. No zamlčuje sa vďaka čomu. Voliči zo zahraničia by im to rýchle spočítali. Tí vedia o ich politike svoje.
Elektronické hlasovanie by neprešlo – existuje výhovorka, voľby by hrubo ovplyvnili ruskí hackeri.
Aké je riešenie?
Ak všetci, ktorí sú doma a sú nespokojní – v sobotu 4.11. si naplánujú cestu do volebnej miestnosti, pôjdu za záves a takto vyjadria svoju nespokojnosť. Tam nás nikto nesleduje a nezastrašuje. Dajme im vedieť, že už toho máme po krk. Vidíme, že demonštrácie našich detí sa berú ako folklór a len za plachtou sme slobodní.
Nehlasovať za menšie zlo – je jedno aká parlamentná strana tam bude (aj tie ktoré boli vo vláde a všemožne sa tam snažia dostať) , len sa mení farba.
Treba voliť nezávislého (od slova závislosť) – nestraníka. Poznáte ho podľa toho, že niečo dokázal a nemá za sebou kauzy.
Niekto povie – voliť nezávislých, čo tí vybavia, s kým sa dohodnú? Mám osobnú skúsenosť s regionálnou politikou ako nezávislý a videl som, aký závislý je stranícky kandidát.